Akú dobu to žijeme? Takú, akú si vytvoríme.

Autor: Lucia Molokáčová | 12.8.2019 o 21:53 | (upravené 12.8.2019 o 22:23) Karma článku: 1,09 | Prečítané:  303x

Nie som človek, čo všetko prijíma bez rozmyslu a ani preto, lebo si to myslí väčšina. Aspoň som si to donedávna myslela. Ide však naozaj o väčšinu?

Alebo ide o hŕstku ľudí, ktorých je počuť viac? Krikľúňov a vševedkov, ktorí prezentujú svoj názor hlasnejšie a častejšie ako iní a vytvárajú tak dojem tej pomyselnej väčšiny.

Jeden malý príklad. Nezávisle na ročnom období je stále populárna téma jedla, zdravia, diét ... Keď zdravo nevaríš, necvičíš alebo neobmedzuješ svoj prirodzený apetít akoby si nebol ani človek. Ľudí definujeme podľa váhy, zdravie meriame BMI. Je to ako nejaká podivná utkvelá myšlienka, že človek nie je schopný jesť bez toho, aby niečo neustále nekontroloval.

Nevravím, že som expert, prezentujem len svoj názor a nečakám, že bude všetkým pochuti. Každý z nás dostal pridelené telo. Nie je uniformné, každý máme svoj dizajn. Niekto má dlhšie prsty, niekto dlhšie nohy, máme rozličnú výšku. Predstavte si, že by niekto vytvoril tabuľku, ako by sme mali vyzerať ideálne. Napr. výška u žien od 165-175cm, veľkosť topánky od 37-40 a muži od 175-190cm a topánky od 42-44. Každý kto by nespĺňal dané kritériá  by bol automaticky vnímaný ako neatraktívny jedinec. Nosil by radšej malé topánky, aby sa mu zmenšila noha, predpísali by sme mu rastové hormóny, nech vyzerá k svetu. A potom by sme mohli merať dĺžku prstov a v prípade potreby odseknúť...  Ach, aký by bol svet krásne uniformný.

Ale dosť bolo žartu. Telo je telo. Tak ako vie rásť, tak vie aj dýchať, regenerovať kožu po porezaní, potiť sa... Nemusíme ho to učiť. Pokiaľ nie je porušené, dokáže to celkom pohodlne samo. Tak ako aj cítiť hlad. Problémom dnešnej doby je to, že to naše chúďa  telo neustále manipulujeme. Nenecháme mu robiť čo vie. Podľa trendov sa rozhodneme, že vylúčime tuky, cukry, budeme piť a jesť podľa rozvrhu nutričného špecialistu budeme môcť jesť  len do 18tej a potom šup behať. 

Priznávam, aj ja som podľahla. Moje telo mi prestalo veriť. Nechápalo, prečo mu dávam čo nepýta a uberám z toho, čo chce. Po období tzv. zdravého stravovania ma telo neustále „otravovalo“ tým, čo som mu nedopriala. Tak som mu chvíľu vyhovela a ono mrcha šup kilá navyše. Povedala som si:  Je to telo normálne? Za čo sa mi mstí? Ale ono normálne je. Keď má pocit nedostatku, kompenzuje to hneď ako sa to dá. Vysiela do mozgu neustále informácie o jedle a pýta. No a keď sa dostane k zdroju, vlčí hlad si vypýta svoju daň. Telo sa snaží uložiť do zásoby. Nechápe, že vonku nezúri hladomor. Nechápe, že som sa len (s)prosto rozhodla ignorovať jeho signály. A moja reakcia na moje múdre telo? Najedla som sa nadmieru, teraz zasa nič nedostane. Bludný kruh sa práve začína. Ako to preťať? Počúvať viac telo ako tých, ktorý neustále komentujú a regulujú čo je pre neho najlepšie.  Jesť.  Jesť čo telo pýta. Jesť to, na čo má telo chuť.  No hej. To som si povedala aj ja. Lenže ono má chuť na samé blbosti.  Že sladkosti? To by som ich jedla stále. Prečo nechce šalát? Odpoveď : šalát nechce, lebo ho malo stále, chce to, čo som mu upierala. Prestane, keď bude mať dlhodobú skúsenosť, že dostane to čo bude chcieť a kedy to bude chcieť. Nie je hlúpe, tiež netúži jesť  24hodín 7 dní v týždni čokoládu.

Predstavme si, že prestaneme na chvíľu dýchať a skúšame, koľko vydržíme. Telo neustále myslí na to, kedy sa nadýchneme. A potom dýcha. Rýchlo a veľa. Ak zadržíme opäť dych, lebo sa porovnávame s tými, ktorý dýchali normálne, opäť to pri nádychu nastane. Keď ho ale nebudeme brzdiť, bude chvíľu dýchať rýchlo a veľa, ale postupne sa ukľudní.

Telo je múdre. Reguluje si metabolizmus, spomaľuje, keď je nedostatok, zrýchľuje keď má prebytok. Cíti hlad keď potrebuje, nemá chuť keď má dosť. A čo je hlavné, funguje to vtedy, keď ho necháme robiť čo vie. Tuk nie je škaredá hmota, ktorú k životu nepotrebujeme. Je to endokrinný orgán. Skúsme pamätať  aj na to. A to skôr, než ho odsúdime.

No a tá kričiaca „väčšina“ bude stále  hodnotiť naše telá. Vždy bude niekto, kto pod fotku ženy alebo muža napíše, že je mangalica alebo hnusný radiátor, že si nezaslúžia jesť  alebo sa majú naopak najesť a  že im je zle, keď sa na danú osobu pozrú. A to bez toho, aby o nich čokoľvek vedeli. Niekto z nich možno prekonal rakovinu, niekto trpel poruchou príjmu potravy a má x kg navyše, niekto má možno rýchly metabolizmus a štítna žľaza robí s jeho telom divy. A niekto možno vyzerá tak ako vyzerá, lebo jeho telo je tak nadizajnované a cíti sa dobre. Možno nemá dokonalé BMI, ale zdravotné výsledky sú ukážkové. A možno ten čo vyzerá dokonalo si to svoje telo dennodenne mučí, aby nadobudlo väčšinový dizajn. 

Neviem, kto tá „väčšina“ je. Ale chcela by som, aby sa neskrývali za anonymné prezývky. Nech skúsia vyjadriť svoj názor tak, aby sme ich spoznali. Možno by sa potom z tej pomyselnej väčšiny stala menšina.  A svet by bol prívetivejšie miesto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Horia pľúca našej planéty, čo sa deje v Amazónii?

Ako súvisí politika s požiarmi.


Už ste čítali?