Muža s veľkým M, keďže aj keď mal dosť času zistiť komplikovanosť mojej povahy, rozhodol sa so mnou tráviť svoj voľný čas a prednedávnom spečatiť so mnou aj svoj osud. Veľmi rýchlo sa novej role MANŽEL zhostil, keďže už na svadbe pri nevinnej otázke „Slobodno?“ odpovedal „Nie, ženato!“.
Rozhodli sme sa prezrieť si kúsoček českého kraja a ocitli sme sa vo Vsetíne. Zaujímavé mestečko s úžasnou pekárňou, kde rozvoniava čerstvé pečivo a majú skvelé vanilkové rožteky, ktoré si kúpite aj v noci. Ale dosť už o gastronómii, aj keď aj o tej by som vedela čo to skvelého porozprávať.
Vsetín je okresným mestom v Zlínskom kraji so zaujímavou priemyselnou históriou. Môj muž, technický typ, sa rozhodol ukázať mi krásy mesta a spojiť históriu s technikou. Vydali sme sa na miestny zámok. Zaplatili sme si prehliadku a hor sa vzdelávať. Expozície boli rozmanité, venované napríklad slávnej spoločnosti Thonet Vsetín, ktorá vyrábala svetoznáme stoličky. Mňa ale najviac zaujala tá, ktorá bola venovaná slávnemu vynálezcovi Ing. Josefovi Sousedíkovi. Kto to bol? Narodil sa v roku 1894 a počas svojho krátkeho života (49 rokov), dokázal využiť svoj intelekt na tvorbu viacerých pokrokových diel. Svoj prvý patent zaregistroval už v roku 1920 a bol to automatický spúšťač. To bol však len začiatok. Celkovo zaregistroval 50 patentov, medzi ktoré patrili patenty svetového významu ako lietadlo s kolmým štartom, elektrické kormidlo pre motorové lode, pohony koľajových a cestných vozidiel a podobne. Jeho ďalším vynálezom bol aj elektromobil s hybridným pohonom, ktorý dokázal dosiahnuť rýchlosť vcelku slušnú, 70 km za hodinu.
Pri týchto vynálezoch ma ohromne zaujal model SLOVENSKEJ STRELY, ktorá bola jedinečná svojim hnacím mechanizmom práve z dielne tohto konštruktéra. Stála som pred modelom tohto unikátneho diela a nevedela sa vynadívať. A potom to prišlo. V strede modelu bol gombík s nápisom VYSKOUŠEJ a mne zasvietili oči. Zrazu som mala pocit, že sa môžem preniesť do detských čias. Stlačila som gombík, Slovenská strela sa pohla a šla vpred. Potom som ho stlačila znova a vlak sa pohyboval opačný smerom. Bola som fascinovaná prepracovanosťou tohto modelu a skúsila som to do tretice. Strela sa pohla a zrazu zastala. V absolútnom údese som pozerala na tú nádheru, ktorú podotýkam pred nami podobne ako ja rozpohybovali aj iní účastníci prehliadky a pochopila som, že niečo nie je tak ako má byť. Môj muž, ktorý stál opodiaľ sa na mňa sústrastne usmial a povedal „Slovenská strela práve pokazila Slovenskú strelu.“ Bola som z toho tématicky vykoľajená, ale našťastie nešlo o neodstrániteľnú závadu. Každopádne som už iné tlačítka v žiadnych iných expozíciách radšej neskúšala. Môj muž si radšej ešte v ten deň doniesol svoju Slovenskú strelu späť na Slovensko a ja som si doniesla spomienky a poznanie. Poznanie, že existoval Moravský Edison, na ktorého by sme mali byť právom hrdí. Takýto ľudia hýbu vedou a svetom.
