Názory, ktoré menia životy

Autor: Lucia Molokáčová | 5.6.2017 o 11:27 | (upravené 5.6.2017 o 13:52) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  466x

Dnešná doba je doba názorová a často hodnotiaca. Máme na to právo. Áno, právo tu je, ale často zabúdame, že máme aj zodpovednosť. Lebo slovo má neskutočnú silu. Možno by nebolo zlé si to občas uvedomiť skôr ako niečo vypovieme.

Priznám sa, aj ja si občas prečítam nejaký ten bulvár a kliknem na diskusiu pod článkom. Názory sú rôzne, najviac ma však zarážajú hodnotiace súdy ľudí, ktorí vedia čo by bolo vhodné spraviť, ako by sa zachovali, ako treba vyzerať...a radi to povedia, veď je sloboda prejavu. Posledne som sa pod článkom dočítala, aká je dotyčná škaredá, má krivé zuby, krátke nohy, odporný nos... Zamysleli ste sa milí diskutujúci niekedy nad tým, aký dopad majú tieto komentáre na konkrétnych ľudí?  A nemyslím len na tú "nešťastnicu" z článku, ale aj na mnohých iných, ktorý v nej nájdu podobnosť so svojou "odpornou" časťou tela, povahy... Čo ak za počítačom na tej druhej strane sedí vaše dieťa, sestra, priateľka... Bola by som zvedavá, či by títo odborníci na všetko dokázali to isté povedať ľuďom, ktorých majú radi. Alebo čo by povedali tým, ktorí ich dieťaťu takto naložili.

Často sú poznámky priamo tie, ktoré tým citlivejším podsunú negatívne myšlienky o nich samých. Aktivizujú nášho vnútorného kritika, ktorý sa ozýva postupne čoraz častejšie - NIE SI DOSŤ DOBRÝ! NIE SI DOSŤ PEKNÝ! NIE SI DOSŤ ŠIKOVNÝ! NIE SI OBĽÚBENÝ!

Je to ako očko na pančuškách alebo fliačik na sukni. Niekedy sa stane, že sa objaví a my si ho nevšimneme. Je to drobná chybička, ktorá sa v tej chvíli prihodila a my v sladkej nevedomosti kráčame mestom s hlavou hore a úsmevom na perách, netušiac, že ju niekde máme. Potom však príde dobrodinec, ktorý nás upozorní na tento náš strašný prehrešok a často to už nedokážeme pustiť z hlavy. Sme stále tí istí, len už vieme, že nie DOKONALÍ. Tí istí, ale zároveň iní. Áno, niekoho to nerozhodí, niekoho to vyvedie z miery na chvíľku a niekoho to poznačí na celý život. Plastické operácie, poruchy príjmu potravy, alkoholizmus... Aj ja sa často-krát pristihnem ako stojím pred zrkadlom a hodnotím.  V hlave nabiehajú myšlienky, ktoré adresujem odrazu v zrkadle a poviem vám, že môj vnútorný kritik je niekedy poriadne ostrý. Ak sa však lepšie prizriem, v tom odraze môžem vidieť aj moje mladšie ja, dievčatko, ktorému som práve venovala nelichotivú myšlienku... povedala by som však toto dieťaťu? Tak prečo si to dovolím povedať sama sebe teraz?  Prečo si to dovolíme takýmto spôsobom povedať niekomu teraz? 

Želám nám láskavosť voči sebe aj navzájom. Nech náš vnútorný kritik slúži pre nás a nie proti nám.

Nech kráčame s úsmevom na perách aj napriek tomu očku na pančuške :). 

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?